Spoločenská etiketa a základy slušnosti

Keby sme sa pri nejakej príležitosti, pri ktorej sa zíde viac ľudí, každého jednotlivca spýtali, kto z prítomných mu najviac vyhovuje, v koho susedstve sa cíti najpríjemnejšie, sústredili by sa asi takmer všetky odpovede na niekoľko málo osôb.

I keď pri tom vylúčime vzájomnú príťažlivosť, pohlavia, ktorá by mohla mať vplyv na naše pozorovania a nemyslíme snáď na tanečnú sieň, kde sa dámy a páni navzájom prezerajú a pozorujú, rozhodujú sa jeden pre druhého alebo proti nemu, ale napríklad na spolok, ktorého členmi sú len muži a ženy, alebo na kanceláriu, na obchod, kde pre všetky prítomné platia rovnaké predpoklady, vždy a všade nájdeme ľudí, ktorí sú vždy radi videní, a tiež, o ktorých sa nikto nestará, alebo ktorí sú pokladaní za ťažkých. Môžeme to zistiť už u detí a v každej školskej triede nájdeme všeobecne obľúbených a priamo neobľúbených žiakov.

V čom leží magická sila, ktorá spôsobuje tak rozdielne hodnotenie? Ako by sme ju mohli získať pre seba, na čom záleží, aby sme sa mohli počítať k tým, ktorí sa tešia všeobecnej obľube, a preto majú všade jednoduchú hru?

Títo ľudia, ktorým sa dáva prednosť, majú slušnosť predovšetkým v sebe. Majú početné nepísané zákony, ktoré upravujú spoločenský styk ľudí, robia ho príjemným a zbavujú trenie tak povediac v sebe, takže všade budia dobrý dojem, a preto sa im všade vychádza v ústrety.

Slušnosť – rozsiahly pojem, ktorý však vychádza z jedného veľmi jednoduchého prameňa: podstatou takmer všetkých pravidiel slušnosti je totiž rovnaký hlbší zmysel: ohľad a úcta, ktorú vzdávame blížnym odstavujúce vlastnú osobu do pozadia a očakávajúc, že budú s nami zaobchádzať rovnako.

Nech ide o umenie taktom vybudované menej na pevných pravidlách, ale skôr na osobnom jemnocite a dobrom srdci, nech sa stretávame so zakorenenými mravmi a všeobecne platnými pravidlami spoločenského správania: vždy diktuje pravidlá dobrého tónu úcta a ohľady, ktorými je človek povinný blížnemu.

Zdroj:
Spoločenský rádca pre všetky životné okolnosti www.profespubl.cz Editace Kamil Mařík, Professional Publishing, Praha 2007    www.chovani.eu