RecepciaRecepcia je menej formálna ako klasický banket. Nevyžaduje si zvláštny  aranžmán, ľudia sa na recepcii voľne pohybujú a nadväzujú spoločenské kontakty.

Recepcia sa môže konať večer, poobede a dokonca aj doobeda. Podľa času sa potom aj obliekame.

Recepcia znamená niečo ako prijatie a hostiteľ recepciu zahajuje a privíta hostí.

Recepcia sa odohráva v stoji a len veľmi výnimočne sa objaví zopár stoličiek alebo kresiel.

Väčšinou sú rozmiestnené vysoké stolíky, pri ktorých sa konzumuje.

Ak sa recepcia koná na obed alebo večer, môžeme počítať s rautom. Ak sa koná poobede, v ponuke bude len studené občerstvenie.

Na obednú alebo poobednú recepciu si oblečieme vychádzkový oblek a krátke šaty. Večer tmavý oblek a krátke šaty. Na výnimočnú recepciu, napríklad na veľvyslanectve, by sa mohol na pozvánke objaviť predpis „Black tie“, teda smoking.

Recepcia má výhodu vo svojej voľnosti, môže prísť aj 15 minút neskôr a odísť v podstate kedykoľvek (nie však po 30 minutách, hneď ako sa občerstvíme).

Ak sa jedná o recepciu s osobnou udalosťou, narodeniny alebo získanie profesúry, prinesieme drobný darček. Žene vždy kvety. Do kvetou alebo daru priložíme vizitku a rukou písané blahoželanie.

Hostiteľ čaká obvykle pri vchode a víta osobne hostí. My sa postavíme do rady, potom poďakujeme za pozvanie a predáme dar.

Je veľmi nevhodné začať nejaký rozhovor s hostiteľom hneď pri vchode.

Ak nás hostiteľ nevíta pri vchode, hneď ho vyhľadáme a privítame sa s ním.

Pri vstupe na recepciu nám ponúknu pohár sektu, ktorý nikdy neodmietneme. Ak nám sekt nechutí, neskôr ho odložíme a vymeníme za náš obľúbený nápoj. Hneď na začiatku povie hostiteľ  príhovor a môže pripiť na počesť tejto akcie, alebo na počesť nejakého významného hosťa a nie je nič nepríjemnejšie, ako pri prípitku nemať nič na pripitie a stáť medzi hosťami, ktorí si štrngajú pohárom sektu.

K nápojom si berieme aj servítok, a držíme v ňom pohár, aby sme mali suché ruky a neotepľovali víno.

Na recepcii netvoríme skupinky s kamarátmi. Mali by sme sa držať pravidla „small talk“ – teda rozhovor nemá trvať viac ako 15 minút. Nikdy neokupuje cielene významného hosťa celý večer.

Témy rozhovorov by mali byť nekonfliktné a odľahčené. Hľadáme spoločné témy. Šport, záľuby, udalosti, rodina, dovolenka, spoločné známosti, pracovné úspechy atď. Vynechávame choroby, zdravotný stav, politickú situáciu, debaty o sexuálnej orientácii, dvojzmyselné vtipy, narážky, majetkové a finančné záležitosti.

Sekt na recepciiHneď na začiatku rozhovoru predávame vizitku a to aj tým, s ktorými sme sa už kedysi stretli, ale nemáme istotu, či si pamätá naše meno.

Účastník recepcie môže osloviť kohokoľvek, ak to urobí zdvorilo a taktne. O tom vlastne recepcia je, aby ľudia nadväzovali kontakty a zoznamovali sa. Osloviť môžeme teda aj  staršiu  a významnejšiu osobu.

Ak máme záujem s niekým nadviazať kontakt a on práve s inou osobou hovorí, priblížime sa na dohľad a pri očnom kontakte dáme najavo, že by sme s ním chceli hovoriť. Obvykle dotyčný preruší rozhovor a obráti sa k nám. Predstavíme sa a povieme, prečo sa chceme zoznámiť.

Pri konverzácii rešpektujeme osobnú zónu hostí. Nepribližujeme sa bližšie ako na 70 cm. Optimálna vzdialenosť tzv. diskrétnej zóny je 1 meter. Ak niekto pred nami ustúpil o krok späť, znamená to, že sme vstúpili do jeho osobnej zóny.

Nikoho sa nedotýkame.

Koľko jesť a piť na recepcii

K rautovému stolu – stolu s občerstvením nepristupujeme skôr, ako zaháji hostiteľ večer.

Hlavný hosť s hostiteľom prichádzajú k stolom síce ako poslední, ale ako prví musia pristúpiť k stolom a otvoriť bufet. Dovtedy sú pokrmy nedotknuteľné.

Hostiteľ by mal povedať krátky príhovor, pripiť na zdravie a ponúknuť hostí ku konzumácii. Sám by pritom mal začať aspoň symbolicky jesť.

Na jedlo sa nevrháme, radšej chvíľu počkáme a potom si pokojne a dôstojne naberieme malé množstvo jedla, aby to nevypadalo, že sme sa prišli na recepciu najesť.

Volíme len také pokrmy, ktoré vieme zjesť len vidličkou. Tak môžeme jednou rukou držať tanier, druhou vidličku a popri tom aj konverzovať.

Jeme opatrene, nedávame si veľké sústo do úst. Ak sa obávame nejakej nehody, či už pri nakladaní jedla alebo pri samotnej konzumácii, volíme radšej takzvané bezpečné jedlá. Teda jedlá , ktorými nemôžeme zamazať seba a nedaj bože suseda.

Vyvarujeme sa výrazných chutí ako je cesnak, ryby alebo cibule.

Po každom súste si dôkladne utierame ústa .

Najbežnejším občerstvením sú „jednohubky“. Obsluha ich ponúka na tácke v stoji. Vyberáme si také jednohubky, ktoré vieme bezpečne uchopiť a zjesť. Ak je chuťovka so špáratkom, potom ho uchopíme a celú porciu vložíme do úst. Utrieme si ústa a špáratko odložíme na tanierik, ktorý drží obsluha.

Chuťovku bez špáratka uchopíme medzi prsty a vložíme do úst, to všetko však za predpokladu, že máme obrúsok.

Samozrejmosťou takejto akcie je alkohol, preto treba vedieť,  kedy odísť. Ak sme už veselí, vtipní a myslíme si, že ešte jeden pohárik to vylepší, je najvyšší čas odísť z recepcie.

Z recepcie odchádzame v momente, keď akciu opustilo už dve tretiny hostí. Nelúčime sa z všetkými, ale len s poslednými hosťami,  s ktorými sme boli v kontakte a hostiteľom.

Pri odchode zvykne hostiteľ darovať kvety a mužom nejakú pozornosť.

Post filed under Slávnostné spoločenské udalosti and tagged , , .

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>