Oblek sa skladá z nohavíc, saka prípadne vesty rovnakého materiálu.
Obleky sú ležérne, formálne a športové. Oblek delíme ešte na konzervatívny čiže anglický štýl a elegantný čiže štýl taliansky. Talianský štýl vniesol do pánskej módy sviežu eleganciu.
Saká a obleky z rastlinných vlákien, z ľanu a bavlny sa nehodia ako spoločenské odevy, pretože vypadajú neupravene a neprimerane ležérne.
Je zvykom, že výrobca obleku prišije ako reklamu štítok na rukáv saka. Ten je potrebné si odpárať.
Klasická farba pre obleky je čierna, tmavomodrá a všetky odtiene šedej. Zelené a hnedé obleky či saká sa do spoločnosti nosia len cez deň.
Obleky béžovej farby sa radia medzi športové. Musia mať však primeraný strih.
V priebehu dňa je najvhodnejší oblek šedej farby v akomkoľvek odtieni.
Po 18 hodine sa nosia tmavé obleky. Čierny alebo tmavomodrý, konzervatívnejší bez nápadných vzorov.
Sako obleku môže byť s jednoradovým / elegantnejším alebo dvojradovým / konzervatívnejším zapínaním. Spoločensky sú však jednej úrovni.
Dvojradovým sakom ľahšie zakryjeme aj väčšie brucho, pretože je vpredu dostatočne predĺžený. Nevýhodou je, že ho musíme mať neustále zapnutý, lebo by predná časť neohrabane plávala. Rozopíname ho až keď si sadneme za stôl.
Jednoradové sako môžeme mať rozopnuté keď hovoríme s kolegami, v bežnom pracovnom kontakte a keď sedíme. Sako si zapneme ako náhle sa predstavujeme, zdravíme, vystupujeme na pódiu, uvádzame hostí alebo prednášame prípitok. Spodný gombík si môžeme nechať rozopnutý, inak stráca sako svoju formu a pôsobí až príliš strnulo.
Ak používame vestu, zapíname ju podobne ako sako s jednoradovým zapínaním. Teda posledný gombík môže byť rozopnutý.
V spoločnosti si sako muž dole nedáva. Košeľa totižto nie je zvrškové oblečenie. Sú však výnimky a to vtedy ak ženy povolia, že si môžeme sako odložiť.
Vesta nikdy nenahrádza sako!
Poklopy vreciek saka sú vždy vyložené von.
Nohavice obleku majú byť správne dlhé – pri opätku 2 cm nad zemou.
Comments are closed.