Kolegovia – naši maskovaní (ne)priatelia

kolegoviaŽalobaba, intrigánka, karierista, hysterka aj šedá myš. Zoznam podivuhodných postavičiek na pracovisku je dlhý. Oplatí sa prizrieť sa im bližšie a zistiť, čo sú zač.

Koniec koncov, s kolegami trávime väčšinu života. Po odrátaní víkendov a dovoleniek nás vidia viac, ako vlastná rodina či priatelia.
“Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo majitelia barov nazvali čas medzi záverom pracovného dňa a začiatkom večera happy hour? Bodaj by to nebola šťastná hodinka, keď si počas nej konečne dožičíme chvíľu pokoja od Pána dôležitého, Kibica, Lichotníčky aj Jedovatej starej semetriky,“ tvrdí nemecká spisovateľka Margit Schönbergerová.
 
Jej typológia kolegov síce nemá literárne kvality Ľudskej komédie Honoré de Balzaca, no humor jej uprieť nemožno. Nazvala ju provokačne Kto má kolegov, ďalších nepriateľov nepotrebuje.

Na maškarnom bále
Šedivý všedný deň. To je čas, ktorý trávime s kolegami – našimi súputníkmi v živote. Ešteže hodiny medzi začiatkom dňa a večera nemusíme tráviť sami. Vďaka bohu za kolegov, čo s nami prežívajú všetky naše hviezdne hodinky, úspechy i zlyhania. No keby počuli, ako doma líčime náš deň v práci, asi by si prekvapene pretierali oči. Možno by nám aj skočili do reči, aby nás poopravili: nie, veď to predsa bolo trochu inak…

Väčšina z nás skutočnosť aspoň mierne prispôsobuje svojim predstavám a vymýšľa dobré odpovede na otázku Ako bolo v práci?
,,Je úplne normálne, že hovoríme subjektívne, prípadne sem-tam čosi prikrášlime. Ak by sme za všetkých okolností mali byť objektívni, boli by sme pod obrovským napätím.
Človek potrebuje mať o sebe pozitívny obraz, nestratiť svoju tvár. Najmä doma, kde sa cíti bezpečne,“ vysvetľuje psychologička Alena Ambrózová. “Najlepší liečebný prostriedok, ktorý zmorenej duši osladí život v spoločenstve kolegov, je maska. Nevedome si ju každý z nás nasadí už ráno, keď vstupuje do firmy,“ tvrdí Margit Schönbergerová.

S troškou zveličenia by sme naše pracovné dni mohli prirovnať k maškarnému bálu s množstvom maskovaných postáv. Len s tým rozdielom, že niektorí si typy, ktoré predstavujú, vybrali sami, ďalší prijali roly, ktoré im ktosi pridelil a poslední sa museli uspokojiť s tým, čo nik iný nechcel.

Aby nedošlo k nedorozumeniu. Samozrejme, že od pondelka do piatku sa vo firmách tvrdo pracuje, niekde dokonca aj v sobotu. Na tomto bále do tanca nehrá žiadny orchester, nanajvýš znie šéfova píšťalka a poháňa do tempa.
Aj obedné menu v kantíne sa len zriedkavo podobá slávnostnej tabuli. No predsa sa pohybujeme v maskách,“ vysvetľuje spisovateľka. Masky podľa nej vytvárajú odstup medzi naším citlivým vnútrom a vonkajším svetom. Lenže spoza masiek, za ktoré sa schovávame, občas preblysne, kým skutočne sme.
“Iste, názov mojej knihy provokuje. Neznamená však, že kolegovia sú automaticky nepriateľmi. Skôr napovedá, že čas medzi ôsmou ráno a piatou večer si často zbytočne znepríjemňujeme. A to len preto, že sa dobre nepozeráme okolo,“ dodáva Schönbergerová. Mimochodom, jej predchádzajúci bestseller sa volal Môj šéf je idiot, váš tiež?

Tréning prežitia
Chladná ako taliansky mramor, s úzkymi perami, vystretá ako pravítko. V staršej verzii nosila tesné šnurovačky, dnes ju stretnete v serióznom biznis-oblečení. Chodí k prominentnému kaderníkovi, nos má nahor a je skúpa na slovo. Každý pokus o humor odrazí a ak žartuje šéf, pokúsi sa smiať s ovisnutými kútikmi úst. Často asistentka alebo šéfova sekretárka. Úzkostlivá, presná a schopná, a preto pre firmu cenná. Pre väčšinu kolegov neznesiteľná. Každý návrh najprv odmietne, alebo je aspoň skeptická.

Po prvé vie všetko lepšie, po druhé život nie je med lízať a po tretie je taká konzervatívna, že aj pápež je v porovnaní s ňou ľahkomyseľník. V jej prítomnosti sa dobre cítia len masochisti. Kto sa skrýva pod týmto popisom? Upätý horenos – stará panna. A kolegyňa, čo každého za niečo pochváli – jednému pristane kravata, druhý je pekne opálený, tretiemu ďakuje za skvelý nápad?

Lichotníčka je ako nugátová pralinka: príjemná a dobre chutí, ale priveľa sladkého nikomu nerobí dobre, tvrdí Schönbergerová. Rambo rád pije pivo, počúva Rolling Stones, číta Nahých a mŕtvych od Mailera…
Stop! Nemáte dojem, že v takejto spoločnosti by sa zišiel kurz sebaobrany? Margit Schönbergerová je pripravená na všetko, čitateľom hneď ponúka aj tréning prežitia:

Kto má do činenia s Rambom, ten musí priznať farbu.
 
Tu nefunguje žiadne lavírovanie: buď človek tancuje, ako Rambo píska, alebo mu musí uhnúť z cesty. Pri stretnutí s Jedovatou starou semetrikou radí nezabudnúť na to, že takémuto typu imponuje len profesionalita a činy, inak sa jej nepríjemným reakciám vyhnúť nedá.

Detektívi sú zbytoční
Psychologičke Alene Ambrózovej sa teória o nosení masiek veľmi nepozdáva. “Možno to brať len ako humorné zveličenie. Nemyslím si, že všetci ľudia chodia s maskami. Málokto o sebe prezradí všetko – buď sa necíti bezpečne, alebo o sebe nemá dobrú mienku a nechce prejaviť nejakú svoju negatívnu vlastnosť. Väčšina ľudí sa ale neštylizuje. Keďže robím kurzy o tom, ako riešiť konflikty a správne komunikovať, pohybujem sa medzi mnohými pracovnými kolektívmi.

Stretávam otvorených, príjemných a spontánnych ľudí, nie skupinu hercov, čo sa na niečo hrajú. Sú otvorení a sami sebou,“ tvrdí Ambrózová. Takže žiadny kurz spoznávania kolegov ani tréning prežitia v kancelárii nepotrebujeme? “Neviem, či je užitočné snažiť sa rozpoznávať ľudí podľa typológie. Neustále totiž hrozí, že neodhadneme správne typ a odtiaľ je už len krôčik k vytvoreniu si predsudkov a zlých vzťahov na pracovisku. Okrem toho je otázne, či sa všetci ľudia dajú zaškatuľkovať.

Väčší význam má naučiť sa lepšie komunikovať s ľuďmi. Nepátrať po type, ale reagovať na to, čo kolega práve teraz robí či hovorí. Ak kolegyňa chodí do práce stále neskoro, nepomôže mi rozmýšľať o tom, či spadá do typu ženy, čo udáva módne trendy a je nevyspatá po včerajšej módnej prehliadke.

 Otázka znie: čo mám robiť, keď príde neskoro,“ vysvetľuje psychologička. Podobne ako nemecká spisovateľka aj ona hovorí, že naše pracovné dni sú namáhavé. Sme totiž veľmi rozdielni, máme rôzne vlastnosti, záujmy, potreby i predstavy o spolupráci.
,,Vždy, keď sa stretnú dva rozdielne typy, hovoríme o konflikte. V praxi to znamená, že už od rána sme v strese. A podľa toho, či spory dokážeme riešiť konštruktívne alebo deštruktívne, si z kolegov vytvárame priateľov alebo nepriateľov. Rozhodujúca je zručnosť v komunikácii,“ je presvedčená Ambrózová. Ako prostriedok na odreagovanie z pracovného stresu je však Schönbergerovej typológia výborná.

AUTOR a ZDROJ: Katarína Sedláková pre Pravda Ženy