Etiketa je aj súbor historicky vytváraných a tradíciou ustálených pravidiel správania sa. Od počiatku ľudskej civilizácie bol človek tvor spoločenský a musel rešpektovať spoločenské normy. Od nepamäti si vytváral rituály – svadobné, pohrebné, bojové, obchodné – a ich nedodržiavanie viedlo k vylúčeniu neprispôsobivého jedinca z kmeňa alebo spoločenstva.
Etiketa sa vyvíja tak, ako sa vyvíja ľudská spoločnosť čiže odráža stupeň rozvoja spoločnosti. Všetci sa vedome, či nevedome riadime zásadami, ktoré nám vštepili rodičia, alebo ktoré sme odpozorovali od ostatných a prijali za svoje.
Dobré mravy vyvárajú kultivované
vzťahy medzi ľuďmi. Slušnosť ľudí zbližuje.
Za kolísku etikety sa považuje dvor francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. (1643-1715), zvaného tiež „kráľ Slnko“. Na jeho dvore panovali prísne a prepracované pravidlá týkajúce sa takmer každej oblasti života na kráľovskom dvore.
Ľudovítovi XIV. vďačíme i za pravidlá zasadacieho poriadku, ako aj za uvedenie kravaty medzi odevné prvky pánskeho šatníka.
Ďalšie zásluhy na rozvoji pravidiel etikety a protokolu mala aj diplomacia, zvlášť britská a francúzska.
Vývoj pokračoval smerom k demokratizácii spoločenského života a k stieraniu rozdielov medzi vrstvami. Výsledkom je, že dnes „do spoločnosti“ chodí prakticky každý.
Masový vstup všetkých sociálnych a profesijných vrstiev do spoločenského života znamenal ďalšie zjednodušenie a rozkolísanie pravidiel etikety.