Život bez telefonovania je v súčasnosti už takmer nepredstaviteľný a hlavne v práci ľudia vybavia denne veľké množstvo hovorov. Mnohí si teda myslia, že telefonovať vie každý. Viete ale, že fajčenie počas telefonovania či zdĺhavé predstavovanie sa sú bežnými chybami, ktorých sa ľudia dopúšťajú.
Keď telefonujeme, tak telefonujme. Nejedzme pri tom, nefajčime, neťukajme do klávesnice a nerobne nič čo by mohlo rušiť náš hovor.
Pri telefonovaní je to neúctivé a odvádza to pozornosť. Keď si niečo potrebujete zapísať, ospravedlňte sa. To každý pochopí.
Pred začiatkom hovoru je vhodné pozitívne sa naladiť.
Počas telefonovania sa vytvára prvý dojem už po zdvihnutí slúchadla. Dôležitým momentom je to, ako sa človek ohlási. Veľkou chybou je, keď sa človek ani nepredstaví alebo telefón zdvihne len tak letmo, že mu nie je rozumieť.
Opačným extrémom sú vytrénované firmy, kde na ústredni či recepcii slúchadlo zdvihne osoba, ktorá sa zbytočne zdĺhavo predstavuje. Kým vlastne zistíte, kam ste sa to vlastne dovolali, už vám ušiel začiatok.
Chybou tiež je, ak v niektorých firmách pri prepájaní hovorov nepovedia, s kým nás spájajú. Protokolom je predpísané, koľko v telefóne môže hrať hudba, pričom maximálna dĺžka je stanovená na pol minúty. Po tomto čase by sa človek z ústredne mal ohlásiť a udržiavať kontakt s telefonujúcim. Niektoré firmy to vyriešili predohraným hlasom, ktorý oznamuje, že vám ďakujú za trpezlivosť. To však je profesionálne.
Ľudia používajú veľa zbytočných slov a prejavov. Napríklad často opakujú slovíčko áno, akože, „hekajú“, či robia dlhé pauzy.
Veľmi špecifické je telefonovanie z mobilných telefónov, ktorými sú ľudia zastihnuteľní kedykoľvek a kdekoľvek. Sú jednoducho situácie, kedy človek potrebuje mať svoje súkromie, kde to telefonovanie jednoducho nie je vhodné.
Fenoménom éry je aj písanie krátkych textových SMS správ, ktoré je v pracovnom styku vhodné iba na rýchle oznámenie situácie alebo odovzdania stručných informácií. Na rozpisovanie podrobností v SMS správe nie je miesto.