Jesť začína vždy žena alebo najváženejšia osoba pri stole.
Pri spoločenskom stolovaní sa nepraje „dobrú chuť“.
V dobrých reštauráciách odnášajú riad všetkým súčasne. Obsluha by mala čakať až doje posledný hosť pri stole.
Ochutnávať susedove jedlo je pri spoločenskom stolovaní neprípustné. Malá výnimka platí pri zamilovaných. Ak je pár sám pri stole môžu si vymeniť nenápadne nejaké to sústo.
Sme pozorní spoločníci. Podávame soľ, pečivo, pomáhame dámam prisadnúť si k stolu – prisunieme stoličku, odoberáme dámam sako, nalievame víno a podobne.
Ak počas stolovania žena vstane, nevstávajú všetci muži, ale len muž po jej pravici.
Pri stolovaní neodchádzame od stolu ak nie je na to vážny dôvod. Je to určitou urážkou hostiteľa, pretože hostiteľ usadá za stôl a vstáva od stolu ako prvý. Jediný, tolerovateľný dôvod je zdravotný dôvod. Nemôžeme si ísť pohovoriť k niekomu pri druhom stole alebo von pofajčiť.
Ak potrebujeme súrne odísť na toaletu, ospravedlníme sa a potom vstaneme od stolu a obrúsok položíme na stôl. Nikdy nie na stoličku.
Neodchádzame od stolu v polovici rozhovoru, ale počkáme na vhodnú príležitosť.
Ak nie sme veľmi zruční pri jedení exotických jedál, tak pri formálnej večeri sa týchto pokrmov vzdáme a neobjednáme si ho.
Spadnutý príbor nikdy nedvíhame zo zeme. Upozorníme obsluhu a oni už mali vedieť čo s tým. Obsluha nám musí následne doniesť čistý príbor.
Fajčenie pripadá do úvahy až ku káve a digestívu. Fajčiar sa musí najprv slušne opýtať, či to ostatným nebude prekážať.
Ak pristúpi k stolu predajca kvetov, jediný kto môže odmietnuť kvet je žena.
Na stôl nič nevykladáme. Peňaženka, okuliare, mobil alebo kľúče na stôl nepatria.
K etikete by mala patriť aj znalosť spisovného jazyka. Ak sa mám vo všeobecnosti správať podľa nejakých pravidiel, aj písomný prejav mám mať podľa pravidiel, v tomto prípade spisovných.
Prichádzame „k stolu“, 3. pád,
vstávame „od stola“, nie „od stolu“, je to 2. pád.